BLOG

Únava, nervozita, nezáujem o prácu? Vyspite sa z toho!

serapeptaza a spanok

Aj keď to pri každodenných povinnostiach moderného civilizovaného človeka tak nevyzerá, ale spánok je naozaj dôležitý. Vážne, ruku na srdce, spávate naozaj dobre?

Pri všetkých plánoch, povinnostiach a veľmi dôležitých veciach, sa mnohým ľuďom zdá, že spánok počas 7-8 hodín u dospelého človeka je veľkou stratou času, a boli by radšej, ak by mohli svoju potrebu spánku skrátiť na povedzme akceptovateľné 3-4 hodiny denne. Lenže prírodu neoklameme. Aby náš organizmus fungoval správne, je naozaj potrebné sa dobre vyspať.

Ako veľa by sme mali spať?

U každého človeka je potreba spánku individuálna a ovplyvňuje ju niekoľko faktorov, v zásade sa však priemerná denná potreba spánku kategorizuje podľa veku:

  • malé deti do 3 rokov potrebujú 12-16 hodín
  • malé deti od 3 do 5 rokov potrebujú 10-14 hodín
  • školáci od 6 do 13 rokov potrebujú 9-11 hodín
  • dospievajúci od 14 do 17 rokov potrebujú 8-10 hodín
  • dospelí ľudia od 18 do 64 rokov potrebujú 7-9 hodín
  • starší ľudia nad 65 rokov potrebujú 6 -8 hodín.

serapeptaza a spanok

Je spánok naozaj taký dôležitý?

Spánok je dôležitá regeneračná časť nášho denného biorytmu, a bez neho to proste nebudeme my. Zmeníme sa na unavené, ureptané bytosti, ktoré pokazia všetko čoho sa dotknú. Skúste si to predstaviť takto: dnes sa mnoho vecí bežnej dennej potreby vyrába vo výrobných procesoch s maximalizovanou efektivitou využitia času – výroba prosto beží nonstop a stroje sa nikdy nezastavia. Ale aj to nonstop je len v úvodzovkách, pretože aj tie stroje si občas vyžadujú krátku prestávku na údržbu, očistenie, alebo upgrade. Ak by sa to nerobilo, tak po nejakej dobe by taká výroba určite dospela do bodu, že by postupne prestali fungovať jeden stroj za druhým, až by sa výroba nakoniec úplne zastavila. No, a úplne rovnako to funguje aj v našom organizme. Spánok je čas pre dobitie batérií, zhodnotenie stavu, regeneráciu, a upgrade systému. Je to úžasne zložitý biologický fenomén, ktorý nám umožňuje každý jeden deň sa doslova znova narodiť.

serapeptaza a spanok

Čo sa s nami deje keď spíme?

Vedcom sa každý rok darí získavať nové poznatky o funkciách spánku a o zložitých biochemických procesoch, ktoré počas spánku prebiehajú. Dnes už vieme, že kvalitný a dostatočný spánok pozitívne vplýva na zníženie rizika mnohých moderných civilizačných ochorení, počnúc srdcovo-cievnymi ochorenia, cez poruchy trávenia, rôzne dlhodobé zápalové procesy svalov a kĺbov, až po psychické a emocionálne poruchy.

Aj keď na prvý pohľad spánok vyzerá ako stav, keď nás únava „vypne“ a my sa dostaneme do stavu pokoja, nie je to celkom tak. Rôzne vedecké štúdie uvádzajú buď 2 alebo 4 fázy spánku v závislosti od miery podrobnosti, do akej chceli tieto fázy spánku skúmať. Pre naše potreby bude stačiť rozlišovať 2 fázy spánku –  a to tzv. REM fázu a NON-REM fázu, ktoré sa počas doby spánku niekoľko krát striedajú. Skratka REM pochádza z anglického názvu Rapid Eye Movement – rýchle očné pohyby. Keď zaspávame, najprv sa dostávame do NON-REM fázy spánku, alebo do fázy hlbokého spánku. V tejto fáze náš mozog odpočíva, zatiaľ čo telo je ešte stále pohyblivé, naše reflexy a zmysly sú stále aktívne, pri niektorých poruchách tejto fázy sa prejavuje napríklad námesačnosť či hovorenie zo spánku. V tejto fáze sa spomaľuje metabolizmus, frekvencia srdca i dýchania. Ak nás niekto zobudí z fázy NON-REM cítime sa unavený a tento nedostatok spánku vieme kompenzovať iba čiastočne.

V REM fáze spánku je naopak mozog veľmi aktívny, niektoré bunky mozgu sú dokonca aktívnejšie ako v bdelom stave. Práve vo fáze REM snívame a prehrávame si jedinečný film svojho života, a práve fáza REM je tým dôvodom, prečo je dobré účiť sa nové veci predtým ako ideme spať. Mozog v tejto fáze celú tú hromadu naučených poznatkov, emocionálnych skúseností, či nadobudnutých zručností, ktoré sa do neho dostali počas dňa, triedi, upratuje a prepája s predchádzajúcimi spomienkami, a vytvára tak náš vlastný a jedinečný obraz sveta. A to nielen o svete okolo nás, ale zároveň vo svojom tvorivom procese snívania a vytvárania nových, niekedy až fantastických a absurdných prepojení týchto informácií, vytvára aj náš vlastný obraz o nás samých, a takýmto spôsobom sa učí. Všetok nepotrebný informačný odpad sa pritom vyhodí, a každá dôležitá informácia je prepojená a zafixovaná do našej pamäte. To preto sa nám niekedy stáva, že hoci sa do neskorej noci snažíme vyriešiť nejaký problém alebo niečo pochopiť, tak to jednoducho nejde. No ráno, po zobudení, akoby mávnutím čarovného prútika nám „svitne“ a všetko je zrazu jasné. Áno, počas REM fázy spánku sa náš mozog skutočne učí. Práve preto je v tejto fáze naše telo nehybné, aby mozog nemusel spracovávať nové podnety a mohol a sústrediť na učenie sa. Jediným pohybovým prejavom tejto fázy spánku je dýchanie a rýchly pohyb očí. Ak nás niekto zobudí z REM fázy spánku, pociťujeme úzkosť, podráždenosť, trasieme sa, a máme problém súvisle rozprávať. To preto, že mozog všetko okrem učenia vypol, a chvíľu nám trvá kým sa znova zapneme.

serapeptaza a spanok

Ako je pre nás spánok užitočný?

Okrem faktu, že spánok je čisto individuálna potreba, kedy môžeme byž skutočne len samy so sebou, môžeme doslova vypnúť, a nemusíme reagovať na žiadne požiadavky ani podnety, a okrem toho, že si v spánku triedime a ukladáme svoje jedinečné spomienky, má pravidelný, kvalitný a správne dlhý spánok tiež pozitívny vplyv na mnoho biologických procesov v našom organizme:

  • má pozitívny vplyv na zníženie rizika vznik civilizačných ochorení, ako sú srdcovo -cievne ochorenia, vysoký krvný tlak, rednutie kostí, poruchy trávenia a pod.
  • pomáha pri chudnutí, pretože počas spánku sa okrem iného vo väčšom množštve uvoľňuje rastový hormón, ktorý podporuje regeneráciu a rast svalových tkanív, a spaľovanie tuku ako zdroja energie (ale pozor, to len v prípade, že ste pred spaním nezhtli poriadnu porciu ťažkého jedla),
  • pomáha odstrániť nadbytočnú nahromadenú tekutinu,
  • pomáha udržiavať metabolické procesy a telesnú teplotu v rovnováhe, čím sa eleminuje možnosť vzniku dlhodobých zápalových procesov,
  • pomáha urdžiavať a rozvíjať psychický a fyzický výkon počas dňa,
  • pomáha udržiavať emocionálne vyrovnaný stav človeka, znižuje riziko depresií, hnevu, agresivity, frustrácie a pod.

serapeptaza a spanok

A na záver  – ako poznáme, že sme sa dobre vyspali?

V prvom rade to poznáme tak, že sa zobudíme sami. Cítime sa oddýchnutí, máme dobrú náladu, a bez problémov vieme vstať, naše pohyby nie sú nekoordinované, a nemáme chuť vrátiť sa do postele a „ešte aspoň chvíľu“ spať.

 

Tento článok je zverejený na blogu, ktorého hlavnou témou je Serapeptáza.

Chcete o Serapeptáze vedieť viac? KLIKNITE SEM a čítajte náš blog,

alebo KÚPTE SERAPEPTÁZU TU  a napíšte nám ako Vám pomohla.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *